Neuro - fotonika a jej používanie vo Virtuálnom skeneri

 

"Všetky formy hmoty sú vlny svetla v pohybe."

 Albert Einstein – fyzik. (1879 - 1955)

---------------------------------------------------------------------------

"Nechápem, ako sa dá s pomocou blikajúceho svetla zbaviť zdravotných problémov, ktoré nemôžu odstrániť ani lekári" – veľmi často počujem od ľudí, ktorí prichádzajú k nám do regeneračného centra na konzultáciu. Vôbec si neuvedomujú, že na dosah ruky majú to najlepšie, čo môžu poskytnúť vyspelé technológie v súčasnej medicíne. Pripravený článok pomôže budúcim pacientom pochopiť hĺbku mechanizmov tých procesov, na princípe ktorých pracuje Virtuálny skener. Virtuálny skener je absolútnou špičkou medzi diagnostickými a terapeutickými metódami modernej medicíny. To, čo je popísané dole, sa tesne týka aj korekcie genetickych porúch, ktorú sme v našom centre začali v spolupráci s laboratóriom Akademika Petra Gariaeva (Ruská Federácia) a ktorá pomôže tak značne zlepšiť alebo úplne zbaviť ľudí  zdravotných problémov, ako o tom nemôže snívať ani moderná medicína.

 

Kvantoví fyzici a astrofyzici v dôsledku svojich pozorovaní nekonečne malých a nekonečne veľkých častíc prišli k záveru, že vznik vesmíru a človeka (a teda aj jeho patológie) predtým  existujúcimi teóriami sa nepotvrdzuje. Hmota (častica) je taktiež vlnová a môže mať vlastné spektrum. Vesmír od okamihu jeho vzniku bol poľom anihilácie medzi hmotou a antihmotou. Ale 360 000 rokov neskôr bola rovnováha medzi nimi porušená neznámymi príčinami a hmoty ostalo o 0,1% viac. Vibrujúci vesmír sa obrátil z vibračného poľa do štvorrozmerného priestoru, skladajúceho sa na 0,1% z hmoty a na 99,9% z vĺn. V dôsledku tejto vibrácie sa vesmír začal vyvíjať  svojimi zložitými zákonmi. A ľudstvo je výsledkom tejto evolúcie.

Táto vibrácia pokračuje donekonečna, zmeny energetickej úrovne elektrónov okolo jadra atómu vedú k vytvoreniu fotónov, častíc a vĺn, majúcich elektromagnetické spektrum. V súlade so zásadami klasickej mechaniky merania v osiach štvorrozmerného priestranstva (výška, šírka, hĺbka, priestor-čas) fotón pomocou vlastného elektromagnetického spektra nesie len hmotnú (korpuskulárnu) informáciu. Jeho rýchlosť je obmedzená rýchlosťou svetla. I jeho proces je v určitej miere lineárny. Ale medzitým dôkaz paradoxu Alberta Einsteina, Borisa Podolského a Natana Rozena dovolili vedcom pochopiť, že fotón je nielen čiastkou hmoty, ale taktiež aj vlnou, ktorá nesie ako hmotnú (korpuskulárnu) informáciu (0,1%), tak aj počiatočnú vibráciu vesmíru so zreteľom všetkej informácie, vnímané od okamihu jej tvorby až do okamihu pozorovania. Pre človeka hmotná sa časť informácie (0,1%) otvára vo viditeľnej zóne farebného spektra, realita zakotvená vo vibrácii, t.j. v historickej (celostnej) informácii fotónu.

Práve táto vlastnosť fotónu (nakoľko človek sa skladá z hmoty a vníma sa v tomto svojom stelesnení) tento hmotný stav akademik Igor Grakov (tvorca Virtuálneho skenera) použil vo Virtuálnom skeneri pre klinické bádania  spektrálnej identifikácie každého zoskupenia buniek organizmu a vnútorných vlastností hmoty. Podarilo sa mu zmodelovať somatické a psychologické stavy človeka v tvare matematických algoritmov a potom ich podrobiť počítačovému spracovaniu s používaním umelého intelektu. Všeobecný zmysel nápadu môže byť pochopiteľný relatívne ľahko, no jednako je  nezvyčajne zložitý na fyzickej aj matematickej úrovni. 

1. Konštatácia. Človek si uvedomuje (v stave bdelosti) len viditeľnú časť reality a konkrétne realitu fyzickú alebo hmotnú. Inými slovami "hmotnú": je spojený s okolitým prostredím. Človek vníma z reality len hmotnú časť informácií, ktorá sa prenáša fotónom. 

2. Skúška. Na obrazovke počítača pacientovi demonštrujú dynamické zobrazenie. Obrazovka vyžaruje určitý nábor častíc, teda aj fotónov, pričom  každý z nich nesie špecifickú informáciu, zodpovedajúcu časti zobrazenia.

3. Vizualizácia (Diagnostika). Táto informácia sa prenáša na sietnicu oka pacienta, potom na kôru mozgu. Informácia postupuje do mozgu, hromadí sa v centre riadenia vlnovými a korpuskulárnymi (hmotnými) údajmi nielen nadobúdanými z okolitého prostredia, ale omnoho širšie, z vesmíru. 

4. Obnovenie počas diagnostiky. Počítačové dynamické zobrazenie mení spektrálnu oblasť (sa stáva celkom červeným, modrým, zeleným atď..). Používajúc tlačidlá riadenia a počítačovú myš pacient obnovuje začiatočný obrazec uložený v pamäti v čo najpresnejšom zosúladení so svojím vnímaním reality do jeho skomoleného zobrazenia.

5. Analýza. Porovnateľná analýza rozdielov medzi začiatočným zobrazením a jeho vnímaním pacientom dovolí zistiť a interpretovať somatické a psychologické dysfunkcie pacienta. Mozog je centrom riadenia vlnovými a hmotnými údajmi. Každé zoskupenie neuronových spojení vstupuje do spojenia s jeho zodpovedajúcimi organickými bunkami. Každá bunka existuje fyzicky, v hmotnom tvare (0,1%), a taktiež vo vlnovom poli (99,9%). "Pozorujúca" realita je vníma v rozšírenej časti viditeľného elektromagnetického spektra všetkými zmyslovými orgánmi v súlade s individuálnymi schopnosťami vnímania pacienta, so zreteľom na subjektívnosť jeho osobných pocitov. Táto časť spektra, ktorá vníma zmyslové pocity, je ako výsledok pulzácie, vlečúcich za sebou zmeny úrovne energie elektrónu. Táto úroveň energie je charakterizovaná množstvom vyžarujúcich fotónov, t.j. svetla, hlavnou vchodnou bránou, ktorou je oko. Elektrické impulzy cirkulujú v mozgu v elektromagnetickej forme. Každý neurón pracuje podľa princípu "transformátor/generátor". Informácia presúvaná fotónom postupuje do jadra neurónu, potom sa transformuje na vlnovú energiu i cestou okamžitého miešania sa ocitne v rezonancii so skupinou zodpovedajúcich organických buniek. Potom sa informácia generuje v hmotnej (0,1%) a elektromagnetickej (99,9%) forme a v tvare proteínov (neurovysielač) smeruje k novému neurónu, tak ako to opisuje klasická a reľativistická mechanika. Fotóny cirkulujúce v mozgu sa takým spôsobom nasycujú spektrálnou informáciou o identifikačných charakterných rysoch bunkových zoskupení zodpovedajúcich orgánov. Používajúc svoje pocity a rozmýšľania pacient obnovuje zoobrazenie tak, ako to videl on v skomolenej podobe, a už nie ako pasívny pozorovateľ, a naopak on vnáša vplyv svojich citov a emócii. On vytvára vlastnú realitu. Takým spôsobom pacient mení objekt pozorovania, preraďuje vlnovú funkciu pravdepodobnosti v stav reality v tom tvare, v akom ju on podvedome formuje v súlade so svojou prirodzenosťou a nahromadenými skúsenosťami (aj tým, čo predchádzalo vnútromaternicovému rozvoju). Analýza rozdielov medzi subjektívnou realitou ponúknutou vonkajším prostredím (v danom prípade počítačovým dynamickým zobrazením), a objektívnou realitou, vytvorenou pacientom pod vplyvom vlastnej emocionálnej dynamiky, dáva nástroje poznávania a pomoci, informačnú kartu psychosomatického stavu pacienta v danom časovom období. V ústrojenstve Virtuálneho skenera sú skoncentrované a použité moderné vedomosti o vnútornej prírode hmoty, sledovanej od samého jej zrodu. Virtuálny skener "obraca" k najzložitejším procesom v živej hmote, od zárodku do dnešného dňa. Inými slovami od "klasickej i reľativistickej biomechaniky" ku "kvantovej biomechanike", prechádzajúc cez úrovne zmiešania a časového naloženia alebo, napríklad, vytvorenie hmotných procesov na základe objavujúcich vedomosti o hyper-rozmeroch i hyper-priestranstvách, teoreticky modelovaných ako v oblasti nekonečne malých, tak i nekonečne veľkých hodnôt.

 

Článok je napísaný na základe materiálov národnej konferencii.                                                                                       Paríž, 2013.

-------------------------------------------------   

Úplne si uvedomujem, že je to veľmi a veľmi zložitá téma pre pochopenie obyčajným človekom. Ale musel som tento článok napísať ako reakciu na vyjadrenie nedôvery  časťou ľudí, ktorí po konzultácii s "lekármi - odborníkmi" na túto tému, majú odvahu(!) opakovať tvrdenia týchto lekárov, že je to hlúposť, počítačová hra, šialenie ľudí, šarlatánstvo atď.. Zvlášť musím zdôrazniť, že posudzovať túto tému lekárom nepristane. Je to vedecká oblasť noosferných technológií, ktorá je zatiaľ prístupná len malej časti vedcov a pacienti mali by riešiť takto: alebo dôverovať mojim vysvetleniam, alebo ísť k lekárovi na polikliniku a tam sa obracať o pomoc. My v žiadnom prípade neodporúčame lieky našim pacientom. V žiadnom prípade ich neodhovárame prijímať lieky, čo nariadil ich lekár. Ale tvrdenia niektorých "odborníkov" na odstránenie depresií, stresov, fóbií, strachu, panických porúch atď.., že oni môžu(!?) vyliečiť pacientov od týchto problémov, sa ešte ani raz nepotvrdilo. Ale my máme len pozitívne zmeny v tomto smere. 

Je všetko len na pacientoch, ktorí musia riešiť, na koho sa obrátiť s problémami narušenia psychiky.